Život Prešova
online
online
Tri moria sa neprepoja, české plány na kanál Dunaj-Odra-Labe končia
30.04.2022 Celý región
Praha
30. apríla (TASR) - Plavebný kanál, o ktorom mal uvažovať už Karol IV. a
do budúcnosti by jeho vybudovanie zamestnalo až 60.000 ľudí, zrejme
definitívne končí. České ministerstvo dopravy navrhlo ukončenie územnej
rezervy pre túto mamutiu stavbu v materiáli, ktorý z pôvodných viac než
440 kilometrov spojených vodných diel ponecháva iba niekoľkokilometrový
úsek prepojujúci Ostravu s Odrou pri poľských hraniciach. Informoval o
tom server iDNES.cz.
Mnohomiliardová investícia sa mala vrátiť v podobe prepojenia rušnej vodnej cesty a prostredia vhodného na rekreáciu, sľubovali spracovatelia štúdie uskutočniteľnosti. Faktické zrušenie projektu, ktorému však napriek čulému plánovaniu neverila verejnosť ani odborníci, teraz potešil množstvo samospráv na plánovanej trase.
"Že je projekt D–O–L (kanál Dunaj–Odra–Labe) ako celok nereálny, bolo snáď každému jasné. Pre nás je však zásadné, či a ako bude pokračovať aj dielčí projekt splavnenia Odry," povedal pre MF DNES starosta Bohumína Petr Vícha. Podľa neho je dôležitá vládna dohoda, ktorá by mala zabezpečiť, že sa stavba vyhne cenným lokalitám meandrov Odry na poľskej strane, a tým sa projekt odsunie z územného plánu mesta.
Kanál mal najbližšie k realizácii počas pôsobenia predchádzajúceho kabinetu, keď ministerstvo dopravy nechalo spracovať štúdiu uskutočniteľnosti, podľa ktorej sa výstavba mala Česku ekonomicky vyplatiť. Ako príliš riziková vypadla z projektu vetva spájajúca Labe s Moravou. Tým sa predpokladané náklady mali znížiť z 582 miliárd Kč (23,65 miliardy eur) na 281 miliárd Kč.
Napriek väčšinovému názoru, že v situácii, keď Česku chýba dokončenie chrbtovej diaľničnej siete a začína mu odchádzať vlak aj v príprave vysokorýchlostnej železnice, k výstavbe ďalšieho projektu za stovky miliárd korún nikdy nedôjde, samotné plánovanie komplikovalo život veľkému počtu ľudí. "Územná rezerva nás dlhodobo obmedzuje, najmä pri rekonštrukcii inžinierskych sietí," povedal starosta Lipníka Miloslav Přikryl.
Nie všetky mestá na plánovanej trase kanála však boli proti plánu na jeho výstavbu. Príkladom je Přerov, kde mal vzniknúť prístav a kde radnica v roku 2019 projekt podporila. Aj dnes, keď vláda v programovom vyhlásení deklaruje ukončenie projektu, má svojich stúpencov. "Verím, že vláda chce zrušiť územnú ochranu, ale v skutočnosti k tomu nikdy nedôjde," povedal pre MF DNES predseda Asociácie D-O-L Jan Skalický.
Podľa neho sa práve teraz, v čase rusko-ukrajinského konfliktu, ukazuje, aká je stabilná vodná cesta pre Česko dôležitá. Konkrétne by sa mohla využiť na prepravu skvapalneného zemného plynu (LNG) ako náhrada za ruský plyn.
Podľa ministerstva dopravy je však na to dostatočná už existujúca labská vetva. Ďalšou možnosťou je podľa hovorcu ministerstva Martina Brychtu preprava po železnici, aj keď to znamená nakúpenie nových vozňov, ktoré by toho boli schopné.
Mnohomiliardová investícia sa mala vrátiť v podobe prepojenia rušnej vodnej cesty a prostredia vhodného na rekreáciu, sľubovali spracovatelia štúdie uskutočniteľnosti. Faktické zrušenie projektu, ktorému však napriek čulému plánovaniu neverila verejnosť ani odborníci, teraz potešil množstvo samospráv na plánovanej trase.
"Že je projekt D–O–L (kanál Dunaj–Odra–Labe) ako celok nereálny, bolo snáď každému jasné. Pre nás je však zásadné, či a ako bude pokračovať aj dielčí projekt splavnenia Odry," povedal pre MF DNES starosta Bohumína Petr Vícha. Podľa neho je dôležitá vládna dohoda, ktorá by mala zabezpečiť, že sa stavba vyhne cenným lokalitám meandrov Odry na poľskej strane, a tým sa projekt odsunie z územného plánu mesta.
Kanál mal najbližšie k realizácii počas pôsobenia predchádzajúceho kabinetu, keď ministerstvo dopravy nechalo spracovať štúdiu uskutočniteľnosti, podľa ktorej sa výstavba mala Česku ekonomicky vyplatiť. Ako príliš riziková vypadla z projektu vetva spájajúca Labe s Moravou. Tým sa predpokladané náklady mali znížiť z 582 miliárd Kč (23,65 miliardy eur) na 281 miliárd Kč.
Napriek väčšinovému názoru, že v situácii, keď Česku chýba dokončenie chrbtovej diaľničnej siete a začína mu odchádzať vlak aj v príprave vysokorýchlostnej železnice, k výstavbe ďalšieho projektu za stovky miliárd korún nikdy nedôjde, samotné plánovanie komplikovalo život veľkému počtu ľudí. "Územná rezerva nás dlhodobo obmedzuje, najmä pri rekonštrukcii inžinierskych sietí," povedal starosta Lipníka Miloslav Přikryl.
Nie všetky mestá na plánovanej trase kanála však boli proti plánu na jeho výstavbu. Príkladom je Přerov, kde mal vzniknúť prístav a kde radnica v roku 2019 projekt podporila. Aj dnes, keď vláda v programovom vyhlásení deklaruje ukončenie projektu, má svojich stúpencov. "Verím, že vláda chce zrušiť územnú ochranu, ale v skutočnosti k tomu nikdy nedôjde," povedal pre MF DNES predseda Asociácie D-O-L Jan Skalický.
Podľa neho sa práve teraz, v čase rusko-ukrajinského konfliktu, ukazuje, aká je stabilná vodná cesta pre Česko dôležitá. Konkrétne by sa mohla využiť na prepravu skvapalneného zemného plynu (LNG) ako náhrada za ruský plyn.
Podľa ministerstva dopravy je však na to dostatočná už existujúca labská vetva. Ďalšou možnosťou je podľa hovorcu ministerstva Martina Brychtu preprava po železnici, aj keď to znamená nakúpenie nových vozňov, ktoré by toho boli schopné.
0
www.ZIVOTPO.sk
